Správa mestskej zelene verzus zeleň?

Slanecká cesta v Košiciach a doprava a čo s tým?

Denník SME uverejnil dňa 2. augusta 2019 článok z pera Petra Jariabika „ Zlá správa: Hrozí, že Slanecká cesta nebude mať všade štyri pruhy“. V ňom Ing. Jan Kašík zo spoločnosti NDCon považuje vzhľadom na budúcnosť projekt štyroch pruhov v tomto prípade za neprimeraný. Ale je to naozaj zlá správa? Je tento najnovšie presadzovaný projekt štyroch pruhov taký úžasný a vidia jeho proponenti budúcnosť dopravy na sídlisku Nad Jazerom realisticky??

Mesto Košice si dalo v roku 2016 vypracovať správu „Stratégia rozvoja dopravy a dopravných stavieb mesta Košice“ od renomovaných autorov zo spoločnosti NDCon. V správe sa síce uvádza, že je cesta zúžená, no ako riešenie príliš pomalej dopravnej situácie na ceste autori správy nehovoria o zavedení štyroch pruhov na Slaneckej ceste, ale hovoria o riešení križovatiek na ceste. Keďže medzi košickým obyvateľstvom existuje viacero názorov na riešenie dopravy na Slaneckej ceste, tak odporúčam, aby si tam ľudia aj sami zašli v dopravnej špičke a pozorovali niekoľko hodín dopravu. V špičke tam  sú dlhé kolóny, áno, a šoférom sa to po práve nepáči. No kolóny sú takmer vždy len pred semaformi, ktorých je tam niekoľko. Keď naskočí zelená, celá kolóna sa premiestni k ďalšiemu semaforu. Takže čo by v tomto pomohli štyri pruhy? Nič. Semafory tam musia byť, a to kvôli chodcom, lebo sú tam aj autobusové zastávky. Dopravu spomaľujú aj odbočky pre autá zo Slaneckej cesty na sídlisko Nad Jazerom, a tých je tam niekoľko. Takže autori horeuvedenej publikácie „Stratégia rozvoja dopravy…“ situáciu zhodnotili správne, keď odporúčali zamerať sa na križovatky na ceste (aj možné kruhové objazdy). Stálo by za úvahu, ak by kompetentní spolu s tým pouvažovali aj nad možnosťou, aby autobusy boli odklonené na cestu paralelnú s hlavnou cestou, ktorá tam je aj dnes, a nie je preťažená. Potom by na Slaneckej ceste nemuselo byť ani toľko semaforov.

Zástancovia štyroch prúdov argumentujú taktiež zintenzívnením dopravy v nasledujúcich niekoľkých rokoch. To je však veľmi sporné. Podľa prognóz bude meniaca sa demografia (starnúce obyvateľstvo a iné) spolu so zmenenou ekologickou situáciou a zmenenou finančnou situáciou obyvateľstva na celom svete meniť prístup obyvateľstva k osobnej automobilovej doprave. Podľa prognóz sa očakáva stagnácia až prepad predaja osobných áut, napr. článok v časopise Forbes zo 4. Januára 2019: „Rast predaja áut v Európe bude pravdepodobne v roku 2019 stagnovať“, ďalej  podľa Moody’s z 11. marca 2019 je výhľad výrobcov áut do rokov 2019-2020 negatívny. Je to následok spomaľujúceho sa globálneho ekonomického rastu a politických i regulačných faktorov.

Konkrétne v prípade sídliska Nad Jazerom vstupuje do hry starnutie populácie a aj ubúdanie obyvateľstva na sídlisku, pričom doterajší priemerný úbytok predstavuje niekoľko stovák ľudí ročne. V publikácii „Prognóza vývoja obyvateľstva v okresoch SR do roku 2025“ od autorov Borisa Vaňu, INFOSTAT, a Branislava Blehu, PF UK, je uvedené, citujem: „Najvyššie úbytky sa okrem spomínaného okresu Bratislava I (15,4%), očakávajú v okresoch Košice IV(10,1%),…“. V ďalšom texte, citujem: „V roku 2025 bude najstaršie obyvateľstvo v piatich bratislavských okresoch s priemerným vekom nad 45 rokov…., ďalej nasledujú okresy Košice IV (45,0 rokov)…“. Do hry vstupuje aj väčšia nezamestnanosť obyvateľstva, keďže niektoré podniky na východe „zoštíhľujú“. Následkom toho možno očakávať, že obyvatelia začnú viac používať hromadnú dopravu, keďže príjem domácností bude menší.

Suma sumárum, v horeuvedenom článku z denníka SME od Petra Jariabika má Ing. Jan Kašík zo spoločnosti NDCon pravdu, keď tento projekt štyroch pruhov považuje vzhľadom na budúcnosť za neprimeraný. Je však nanajvýš potrebné, aby sa mesto pri riešení dopravnej situácie pre budúcnosť orientovalo smerom k integrovanej doprave. To môže pomôcť aj tým obyvateľom, ktorí do mesta dochádzajú z okolitých obcí.